100 dní v nemocnici plných strachu a sĺz s jediným želaním – aby sa dožila ďalšieho rána.
Kde bolo, tam bolo. . .
. . bola raz jedna Ellka. Dievčatko dlho očakávané, vymodlené, láskou vyrobené sa vypýtalo na svet o 100 dní skôr. Náročný štart do života sprevádzaný bojom a strachom o jej život začala jej dlhá cesta za vytúženým cieľom stať sa plnohodnotným človekom.
Ellka sa narodila predčasne v 26tt s váhou 730g. Akútnou sekciou sa začal boj o jej prežitie sprevádzaný tými najrôznejšími komplikáciami. Tri mesiace strávené v obavách a slzách pri jej inkubátore, či príde nový deň a zároveň zodpovednosť nás rodičov byť jej v daných chvíľach oporou, čo ju obklopia láskou a dajú jej pocítiť, že nie je v tom sama.
Ellka vo svojich 4 rokoch stále samostatne nechodila a nerozprávala, zato každý deň nám dokazuje, že jej to plne inteligentné dievčatko, ktorého aj keď telo neposlúcha, tak hlávka funguje na plné obrátky.
Telom PALCULIENKY, mysľou ZVEDAVCA a srdcom BOJOVNÍKA nám každým dňom dokazuje, že aj z nemožného sa môže stať možné.
Ellka, učíme sa ti byť vzorní rodičia. Budem ti tou najvernejšou kamarátkou, dôverníčkou a tatik tvojím ochrancom. Nájdeš v nás oporné krídla. Ak ti bude v živote ťažko, tak ver, že my budeme stáť stále pri tebe.
Ďakujeme za ŇU a obetujeme TI aj to posledné. . . . zazvonil zvonec a nášmu príbehu je koniec
Ellka
"Gratulujeme, narodil sa vám bojovník"
Keď ti sestrička namiesto tvojho dieťaťa prinesie LEN fotku, tak práve TO sa stane najcennejším, čo v tom okamihu máš.
Sto dní v nemocnici znamená sto nocí plných strachu, sĺz a tichých
prosieb, aby prišlo ďalšie ráno. Každý nový deň sa stáva malým
víťazstvom, každé nadýchnutie dôkazom obrovskej vnútornej sily. V
sterilných chodbách, pod chladným svetlom neóniek, sa rodí nádej, ktorá
odmieta zhasnúť.
Miesto, kde som dlhé týždne postávala
Okienko, ktoré som sa bála zakaždým otvoriť, aby som jej neublížila.
Telíčko, ktoré malo byť ešte 3 mesiace v brušku, som deň čo deň oplakávala.
Za zatvorenými dverami izby sa odohráva tichý boj, v ktorom má najväčšiu
hodnotu obyčajný okamih – úsmev, dotyk ruky, krátka návšteva,
povzbudivé slovo lekára. Strach z noci sa mieša s vďačnosťou za každé
ráno, ktoré ešte prišlo. V slabom tele bije odhodlané srdce, ktoré sa
nechce vzdať.
Konečne spolu
Za iných okolností tak bežné, no vtedy výnimočné. Držať ju prvýkrát po mesiaci v náručí. Tých krehkých 900G
